Vývin reči v ranom veku je fascinujúci, no zároveň nesmierne krehký proces. Mnoho rodičov nadobúda dojem, že na adekvátnu podporu slovnej zásoby, porozumenia a správnej výslovnosti potrebujú nakupovať špeciálne edukatívne hračky.
Pre deti do troch rokov je najprirodzenejším a najefektívnejším spôsobom učenia hra.
Výbornou správou je, že tie najúčinnejšie „logopedické pomôcky“ už s najväčšou pravdepodobnosťou máte doma – ukryté v kuchynskej zásuvke, v kúpeľni či v obývačke. Prinášam vám inšpiráciu na päť jednoduchých hier, vďaka ktorým premeníte spoločný čas na plnohodnotný tréning komunikačných zručností.
1. Zrkadlové opičky (Zamerané na oromotoriku)
Aby dieťa dokázalo v budúcnosti správne a čisto vyslovovať hlásky, potrebuje mať dostatočne silné, obratné a koordinované svaly pier, jazyka, sánky a líc. Najmenšie deti sú prirodzene fascinované sledovaním vlastného odrazu.
Čo potrebujeme: Väčšie zrkadlo (bezpečne uchytené)
Ako na to: Sadnite si s dieťaťom pred zrkadlo a začnite spoločne robiť „opičky“. Vyplazujte jazyk a snažte sa ním dotknúť nosa či brady, nafukujte líca ako balón, robte smiešne grimasy, posielajte vzdušné pusy, alebo jazykom „cválajte“ ako koník o podnebie.
Cieľ: Týmto mimoriadne zábavným spôsobom cielene trénujete pohyblivosť a izoláciu pohybov artikulačných orgánov. Cvičenie je výborné na podporu artikulačnej obratnosti.
2. Veterná smršť na stole (Zamerané na dýchaciu oporu)
Reč je tvorená pomocou rozkmitania hlasiviek pri výdychu. Ak dieťa nevie správne usmerniť výdychový prúd, môže mať neskôr ťažkosti s výslovnosťou, hovoriť príliš potichu, alebo strácať dych uprostred vety či nesprávne rozprávať pri nádychu.
Čo potrebujeme: Obyčajnú slamku, vatové tampóny, malé papierové guľôčky a pár bežných lyžičiek.
Ako na to: Urobte si na stole preteky. Cieľom je pomocou fúkania cez slamku (alebo len priamo ústami, s našpúlenými perami) presunúť vatovú guľôčku z jedného konca stola na druhý. Z lyžičiek môžete na stole vytvoriť prekážkovú dráhu či „bránky“, do ktorých treba fúknuť gól.
Cieľ: Dieťa sa učí predlžovať výdychový prúd a cielene ho smerovať, čím posilňuje bránicu, učí sa hospodáriť s dychom a fixuje správne postavenie pier.
Pozor, aby sa pri fúkaní nenafukovali líca – znamená to, že dieťaťu uniká výdychový prúd laterálne a nie je smerovaný stredom jazyka a úst.
3. Tajomné vrecúško (Zamerané na slovnú zásobu)
Medzi druhým a tretím rokom života dochádza u detí k prudkému nárastu slovnej zásoby. Okrem podstatných mien je však pre rozvoj viet kľúčové osvojovať si slovesá (pomáhajú nám spájať slová do viet) a citoslovcia (sú pre deti jednoduchšie na učenie).
Čo potrebujeme: Nepriehľadné látkové vrecúško alebo menšiu krabicu a niekoľko bezpečných predmetov z domácnosti (kľúče, čistá hubka, lyžička, autíčko, zvonček).
Ako na to: Vložte predmety do vrecúška. Dieťa si „naslepo“ jeden vytiahne. Vašou úlohou nie je len predmet pomenovať („To je kľúč!“), ale spojiť ho so zvukomalebnosťou a konkrétnou akciou („Cink, cink, odomykáme!“). Pri lyžičke urobte „Mňam, mňam, papá“, pri hubke „Šuch, šuch, umýva“.
Cieľ: Prepájate predmet s jeho názvom, funkciou a zvukom. Citoslovcia sú pre dieťa jednoduchšie na artikuláciu a pre nervovú sústavu slúžia ako výborný mostík k tvoreniu plnohodnotných slov a prvých dvojslovných spojení.
4. Kde sa schoval macko? (Zamerané na porozumenie reči a predložky)
Predtým, než dieťa začne samo aktívne tvoriť zložitejšie vety, musí im vo svojom vnútri rozumieť. Tréning porozumenia (takzvanej receptívnej zložky reči) je absolútne kľúčový a musí predchádzať expresívnemu prejavu (reči).
Čo potrebujeme: Obľúbenú plyšovú hračku alebo figúrku.
Ako na to: Hrajte sa s dieťaťom priestorovú skrývačku. Dávajte mu konkrétne inštrukcie: „Posaď macka na stoličku. Schovaj macka pod deku. Vlož macka do hrnca.“ Keď je dieťa trochu staršie, roly si vymeňte a nechajte ho, aby dávalo pokyny ono vám.
Cieľ: Dieťa si hravou a názornou formou v priestore osvojuje abstraktné pojmy – predložky (na, do, pod, za, vedľa). Zároveň si trénuje sluchovú pamäť, udržanie pozornosti a schopnosť vykonať inštrukciu zadanú inou osobou.
5. Zvukové pexeso (Zamerané na sluchové vnímanie)
Aby dieťa dokázalo správne rozlíšiť, či má povedať „pes“ alebo „les“, musí mať dobre vyvinuté fonematické uvedomovanie a sluchovú diferenciáciu. Zvuky musíme najprv vedieť rozlíšiť uchom, až potom ich vieme správne zreprodukovať ústami.
Čo potrebujeme: 4 až 6 malých nepriehľadných plastových nádobiek (napríklad z kinder vajíčok alebo cestovných dózičiek). Vytvorte dvojice, do ktorých nasypete rovnaký materiál z kuchyne – do dvoch dajte trochu ryže, do ďalších dvoch veľké fazule a do posledných dvoch soľ.
Ako na to: Nádobky zatraste a hľadajte spoločne s dieťaťom tie dve, ktoré znejú úplne rovnako. Pátrajte po tom, čo znie „ticho“ a čo robí veľký „rachot“.
Cieľ: Cielená stimulácia sluchovej diferenciácie a pamäte, vďaka čomu sa nervová sústava učí citlivo vnímať jemné zvukové rozdiely – kľúčový predpoklad pre neskorší vývin gramotnosti a čistej artikulácie.
Záver
Tým najdôležitejším a nenahraditeľným prvkom pri všetkých týchto hrách nie sú dokonalé rekvizity, ale vaša plná prítomnosť a vedomá interakcia. Rozprávajte na dieťa prirodzene, z očí do očí, komentujte, čo práve robíte, dajte mu priestor na odpoveď a hlavne – užívajte si spoločnú radosť z hry. Každý takýto moment doma je malým, ale nesmierne dôležitým krokom k tomu, aby z vášho dieťaťa vyrástol sebavedomý a komunikatívny človek.